Zrazu sa stalo to, čo nikto nečakal. Prvorodené, nechcené dieťa svojich rodičov, ochorelo. Srdiečku sa stala krivda a láska, ktorú som pociťovala od rodičov, nebolo to, po čom moja malá dušička túžila. A bolo to také jednoduché hovoriť jazykom lásky toho, koho sa to týkalo.Ale ako? Keby moji rodičia vtedy vedeli, že existuje akýsi jazyk lásky, tak by sa ním snažili hovoriť. Ktovie ? Mnohí z nás ani nevedia, že niečo také existuje. V škole sa to neučí, doma tiež nie, ako teda človek môže vedieť, že ako to ten druhý potrebuje cítiť? To sú najčastejšie otázky, s ktorými sa stretávam.

Sú na to dve odpovede; buď to jedinec cíti, robí to spontánne, hlavne ak má dobre vyvinutú intuíciu, alebo sa to naučí a cielene to praktizuje. Existuje ešte jedna možnosť, kedy partner alebo blízka osoba jednoducho povie, čo mu robí dobre, kedy sa cíti milovaný.

Najväčší problém je vtom, že iba málo ľudí dokáže rozoberať tieto témy, preto je v poslednej dobe tak veľa ochorení súvisiacich so srdcom. Viete koľko jazykov lásky existuje?

Ak nie, tak aspoň takto skrátka Vám ich priblížim.

Je ich päť:

1. pekné slová, slová úcty, uznania, vyzdvihovania, pochvaly, povzbudenia
2. objatie, dotyky, telesný kontakt, pritúlenie sa, pohladenie, bozky, sexualita
3. čas strávený spolu, výlety, cestovanie, dovolenky, spoločenské podujatia, romantická večera, kvalitne strávený čas spolu (aj keď len pri šálke kávy)
4. služba, láskavosti, urobiť za druhého činnosť, ktorú nerád robí, a tým mu prejaviť lásku, pomáhať mu, starať sa o neho
5. dary, osobné, alebo praktické, peňažná hodnota je druhoradá

Keby moji rodičia vedeli, že ako dieťa, ktoré sa narodilo v deň, v ktorom je číslo šesť, potrebuje, aby s ním hovorili všetkými piatimi jazykmi lásky, určite by sa v tom čase  ochoreniu srdiečka predišlo.

Samozrejme, nie je to o všetkých číslach v dátumoch narodenia rovnako. Každý človek, ktorý má v dni narodenia iné číslo, potrebuje  lásku cítiť ináč. Niekto potrebuje iba zopár jazykov a niekto všetkých päť.

Vráťme sa ale na chvíľu naspäť do obdobia, kedy som ja v deviatom roku svojho života ochorela.

Všetka  pozornosť mojich rodičov bola nasmerovaná k bratovi, ktorý bol vzrastom maličký, útlučký a slabučký.  A tak dušička dievčaťa, ktorú všetci volali Vierka sa zrazu začala báť, že ju nebudú mať radi. Choroba si svoje vyžiadala v podobe injekcií, vyšetrení, operácie mandlí a neskôr aj dlhodobý pobyt v nemocnici a  v kúpeľoch.

Do kúpeľov sa deti väčšinou tešia, ale ja som neznášala samotu a odlúčenie od rodiny, a preto boli kúpele pre mňa trestom. Strach zo samoty sa zväčšoval, čo sa odzrkadlilo aj na tukových vankúšikoch. Bolo ich čoraz viac a viac. Dlhodobá kortikoidná liečba tiež zanechala svoje, a tak som dostala prezývku „ Tučibomba“.  A bolo to tu.

Pocit hanby, strachu, že ma nikto nebude chcieť, smútku, sebaobviňovania, nenávisti, žiarlivosti a závisti. Bola tam celá kopa negatívnych emócií, ktoré sprevádzali moje detstvo. Hádam jedinou mojou útechou bol môj starý otec, ktorý sa ku mne prihováral láskavým hlasom a upracovanými rukami, plných mozoľov, s láskou a trpezlivosťou hladkal moje chodidlá.

Rozprával rôzne zaujímavé  príbehy zo svojej mladosti a my s bratom sme ich s otvorenými ústami a zatajeným dychom počúvali aj stokrát. Rozprával, ako počas vojny žili, ako sa schovávali v lesoch, ako sa ťažko po vojne žilo a ako chodil po horských lúkach s ovečkami na pašu. Tieto príjemne strávené chvíle, boli pre mňa únikom z krutej reality, v ktorej som žila.

Celé to moje utrpenie z choroby sa vyhrotilo a vyvrcholilo do takej miery, že som chcela za každú cenu upútať pozornosť rodičov a vyniknúť.

Správala som sa ako rebel, no nepomohlo ani to. Starý otec bol akousi náplasťou na bolestivé miesto, ale ani on nedokázal nahradiť to, čo mi ako dieťaťu chýbalo práve od rodičov.

Cítiť lásku tak, ako som to ja vyžadovala. Potrebovala som vrúcne objatie, pritúlenie, pochvalu, že som šikovná, starostlivá. Potrebovala som cítiť, že lásku a pozornosť nám obom s bratom dávajú rovnakým dielom, že ma rešpektujú takú aká som, že ma skôr pochvália, ako kritizujú.  Nevšímali si to, čo som urobila, ale to, čo som neurobila. A tých chýb bolo viac než dosť, a tak som si pripadala ako kôpka omylu.

Bohužiaľ, moji rodičia to nevedeli, a tak mi lásku prejavovali tak, ako to vedeli najlepšie, tak ako sa to naučili od svojich rodičov.

Jazyk lásky a kľúč ku vzťahu

Boli sme asi päť rokov manželia. Zrazu nastal zlom v našom živote, aj vo vzťahu  a prestali sme sa obaja cítiť dobre. Manželstvo prestalo plniť svoju funkciu a boli sme vystavení rozhodnutiu, ako ďalej postupovať.  Ako jediné riešenie sme videli zmenu. Zmenu prostredia, zmenu zamestnania, zmenu správania sa.  

Presťahovali sme sa do môjho rodiska, s nádejou, že sa všetko zmení. Z jedného prostredia do druhého, od  jedných svokrovcov ku druhým. Vôbec sme vtedy nebrali do úvahy fakt, že seba a svoje charaktery, svoje myšlienky a emócie sme si brali so sebou, všade kde sme išli. Keďže môj manžel mal podnikateľského ducha, začali sme podnikanie spolu.

Boli to veľmi úspešné roky podnikania, prevádzky sa rozrastali ako huby po daždi. Darilo sa nám v podnikateľskej oblasti, čo sa o vzťahu povedať nedalo. Chodili sme každé leto na dovolenky k moru aj napriek tomu, že sme mali obchodné aktivity rozbehnuté na plné obrátky, predsa im to neubralo na plynulosti. Bol to život plný cestovania.

Jednak za účelom oddychu, jednak obchodne. Nasledovalo osamostatnenie sa a presťahovanie sa do nového bytu s nádejou, že nové bývanie prospeje a uzdraví náš komplikovaný manželský vzťah. Plánovali sme druhé dieťa a dúfali, že zachráni náš vzťah, ktorý bol na pokraji rozpadu a na ktorý pri podnikateľských aktivitách ani len neostával čas.

Uprostred horúčav, takmer na konci prázdnin, sa nám narodila prekrásna dcéra. Medzi ňou a jej staršou sestrou bol trinásťročný rozdiel. Prakticky vyrastala medzi dospelými. Aj keď sestra bola pre ňu veľkým vzorom a zároveň aj pestúnkou, bol medzi dievčatami veľmi vrúcny vzťah.

Práca okolo obchodu, domácnosti a aj detí bola pre mňa fyzicky náročná, a tak sa to odzrkadlilo na mojom zdraví. Časté zápaly orgánov, čo nakoniec vyvrcholilo operáciou. Vtedy som ešte nevedela, že toto ochorenie bolo signálom a úderom na poplach, kde išlo hlavne o tému ženstva a o otázku, či sa vo vzťahu cítim ako žena s plnou úctou a uznaním… 

Aj keď som to vtedy ešte tak nevnímala, ale vo vnútri som vedela, že to tak nemá byť a vôbec som sa necítila vo vzťahu ako skutočná žena. 

Chýbalo mi to uznanie a pocit istoty a bezpečia.

Názorové nezhody na fungovanie vo vzťahu sa stupňovali. A to nenechalo na seba dlho čakať. Došlo to až do takého štádia, že sme obaja rezignovali. Už sme si celé dni nemali čo povedať. Nemali sme podobné témy, názory a ani spoločné plány. Bolo prázdno. Bola to trápna nuda, ktorá oboch vyčerpávala. Duša prázdna, myseľ plná, telo unavené, frustrácia zo vzťahu bola neznesiteľná.

V jeden krásny deň deva, ktorá ani netušila, akú službu nám obom urobila, sa zaľúbila do môjho manžela a on do nej. Zaľúbila sa do muža, ktorý ešte v tom čase zdieľal spolu so mnou spoločnú domácnosť. Bol a stále je milujúci a starostlivý otec svojich detí, ktoré sa kedykoľvek na neho vedia obrátiť.

S pochopením ich vypočuje, poradí, objíme a obe dcéry v ňom cítia milujúceho otca. Človek jeho kvalít, je v dnešnej dobe vzácnosťou, je šikovný a praktický. Aj napriek všetkým jeho hodnotám, nedokázali sme ustáť manželstvo.

Často som si kládla otázku: Dalo sa dalo predísť kríze v manželstve?

Čo som vtedy mala urobiť ináč? Dalo sa to ešte zachrániť? To sú otázky, ktoré som si snáď stokrát kládla a nevedela som v tom čase správnu odpoveď. Po rokoch skúseností vo vzťahoch, odpoveď na tieto otázky do určitej miery poznám, lenže v tom čase, za tých okolností, to bolo to najsprávnejšie riešenie, ktoré sme dokázali nájsť.

Viem, že existuje jazyk lásky Kľúč ku vzťahu, ktorý, ak sa dodržiava, tak vzťah môže krásne fungovať. Má to ale malý háčik; vo vzťahu sú vždy dvaja, dvaja zodpovední, obaja, ktorí sa rovnakou mierou podieľajú na vzťahu. Preto nestačí, ak Kľúč vzťahu pozná a dodržiava iba jeden. Na fungovaní vzťahu sa musia podieľať obaja.

KĽÚČ VZŤAHU

Čo to Kľúč vzťahu je? Je to neviditeľná vibrujúca energia jednotlivých čísel, ktorá je natoľko silná, že dokáže usmerňovať chod udalostí vo vzťahu. Tých kľúčov je deväť, ako aj deväť základných čísel, deväť štvorcov v Pytagorovej mriežke, deväť planét slnečnej sústavy. Ak dovolíte, rada Vám týchto deväť kľúčov predstavím ako vo vzťahoch fungujú.

Ako sa k nim dopracujete? Jednoducho. Spočítate číselnú hodnotu iba dní narodenia oboch partnerov a ak výsledok bude dvojciferné číslo, to číslo rozdelíte na 2 jednotlivé čísla, ktoré ešte spočítate, a tak dostanete jednociferné číslo, ktoré je Kľúčom vzťahu.

Napr. Ona:  16. mesiac, rok

On :    9. mesiac, rok

16  + 9 = 25 ( 2+5) =  7, teda kľúč vzťahu je sedmička. Samozrejme, že veľmi dôležité sú aj čísla zo súčtu, teda 2 a 5, pretože tie hovoria o tom, akou cestou dosiahnuť súlad vo vzťah a kľúč hovorí o tom, čo je dôležité pre vzťah.

Deväť kľúčov vzťahu:

Priblížim Vám význam jednotlivých kľúčov:

1. Je to silný vzťah, ktorý sa vždy môže začať znova, ak sa partneri rozídu, vzťah má rád úprimnosť, otvorenosť, priamosť, pekné slová, vyzdvihovanie jeden druhého, dotyky, hladkanie, objatia, nemá rád ťažkosti a komplikované situácie, ktoré môžu vyvrcholiť až do krajností. Nie je to najľahší vzťah, pretože často vo vzťahu sú očakávania, ktoré ho ničia. Pre tento vzťah je charakteristické príslovie : „ Miluj ma tak ako ja chcem a vtedy, kedy ja chcem“.
2. V tomto vzťahu je dôležité aby obaja robili väčšinu činností spolu a je fajn, ak majú spoločné záujmy, prípadne prácu. Partner musí cítiť, že je pre toho druhého dôležitejší. V tomto vzťahu, hlavne u žien, by mali správne fungovať tri úlohy ženy;

• žena dáma
• žena matka – partnerka – gazdiná
• múdra, skúsená žena, s ktorou sa vie partner poradiť, ak to potrebuje.

1. Najdôležitejšia je vo vzťahu komunikácia. Úprimná, bez tajností, bez masky a zastierania, bez agresivity a závisti. Je potrebné vedieť partnerovi povedať, čo je pre mňa dôležité, stanoviť si životné priority, pretože partner to nemusí vedieť. Je to vzťah, kde sa vzájomne obaja partneri učia jeden od druhého a vedia sa podporiť.

4. Najdôležitejšie je vybudovať si spoločnú základňu, domov, rodinu, kariéru. Je dôležité aby boli zabezpečené základné životné potreby ako práca, financie, bývanie, dostatok obživy, pôžitky, kvalitný sexuálny život a vernosť. Tento vzťah potrebuje istoty, podržanie jeden druhého v ťažkých situáciách, trvácnosť, hoci môžu sa tu pridružiť problémy vo forme citového chladu, tvrdosti, hanblivosti a workoholizmu.
5. Kľúčovým slovom je osobná sloboda vo vzťahu, fungovanie podľa spoločných pravidiel, ktoré si obaja spolu vopred dohodnú, komunikácia spôsobom, ktorý vedie k prepojeniu vzťahu s okolím, voľnosť vo vzťahu bez akéhokoľvek obmedzenia jedného druhým.
6. Vzťah, ktorý by mal byť založený na vzájomnej harmónií a súlade, s vytvorením pekného útulného domova, kde sa obaja budú dobre cítiť, pretože rodina je to, čo ich oboch spája a vytvára súlad medzi nimi. Je dôležité aby boli aj partnermi na úrovni duchovnej, aby mali podobné názory, a tak si navzájom rozumeli.
7. Je to mystický vzťah, nedá sa len tak ľahko roztrhnúť, je to akési spojenie vyšších síl, je to vzťah, ktorý v niektorých prípadoch prechádza do závislosti jeden od druhého, keď navzájom bez seba nevedia žiť. Veľmi dôležitá je dôvera a podpora partnera, posilňovanie vzájomnej viery. Niekedy sa tento vzťah javí tak, že prináša veľa komplikovaných situácií.
8. Vzťah v ktorom je dôležitá rovnováha, jednak v tom čo dávam a čo dostávam, či je to vo finančnej oblasti alebo v čase, ktorý si venujú partneri navzájom, je to karmický vzťah, vzťah, ktorý môže prinášať aj neľahké situácie, hlavne ak ide o presadenie svojej pravdy, alebo ak nie je rovnováha medzi prácou a rodinou, prácou a voľným časom. Je to dlhotrvajúci vzťah alebo manželstvo. Základom je vzájomne si odpúšťať, ak si vzájomne ublížia. Niekedy sa zdá, že vo vzťahu je chlad, diskrétnosť, aj keď sexuálna stránka vzťahu patrí medzi kľúčové.
9. Je to vzťah, ktorý nie je nudný, partneri sa vzájomne veľa vedia od seba naučiť, je to vzťah extrémnych situácií, ako boj alebo stiahnutie sa, neznáša klamstvo, pretože táto energia má dobré detektívne vlastnosti, ktoré vždy odhalia klamstvo. Dôležitá je názorová zhoda, trpezlivosť a dôležité je, že tento vzťah neznáša kritiku.

Teda, ak sa na to celé pozrieme, tak je to hotové umenie, ktoré overene funguje, či tomu veríte alebo nie, ak to obaja dodržujú. Keďže tieto záhady ani mne a ani môjmu manželovi neboli známe, nasledovali kroky, ktoré boli pre nás oboch nevyhnutné. Dozrel čas na rozvod.

Nevedela som si predstaviť, čo bude nasledovať a ako to celé bude prebiehať. Bola to moja prehra. Aspoň tak som to vtedy vnímala, aj keď teraz viem, že práve toto bolo najvýznamnejšie obdobie v mojom živote, pretože po ňom nastúpilo obdobie hľadania samej seba. Rozsiahle rozhovory s dcérami, vysvetľovanie celej situácie; prečo to ináč nešlo, príčiny, prečo sa to stalo a čo s tým ďalej mienime urobiť.

Mala som jedno šťastie, že naše dcéry boli veľmi chápavé a poskytovali mi morálnu podporu v čase rozvodu. Nevedela som, ako a kade ďalej. Ako jediné riešenie som videla odísť z prostredia, ktoré mi pripomínalo všetko, čo som zrazu stratila. Domov, rodinu, lásku, prácu, priateľov, radosť, nadšenie a chuť žiť ďalej.

Zmena bydliska bola iskierka nádeje, ktorá mi blikala na konci tunela. Nasledovali dlhé hodiny rozhovorov so svojím mladším dieťaťom, ktoré ničomu nerozumelo, iba sa smutne snažilo prispôsobiť situácii. Plakala som tam, kde ma nikto nevidel, aby som svojím zármutkom nesťažovala situáciu svojej, vtedy len desaťročnej dcére.

Padlo rozhodnutie, že sa presťahujeme. Vhodný byt sa našiel tak rýchlo, že som tomu ani nechcela uveriť. Išlo to tak ľahko, ako sa len dalo a vtedy som cítila, že je to tá správna cesta.

Vďaka numerológii a číslam vnímam ľudí inými očami. Zistila som, že ak človek žije v súlade so svojim vnútorným  vedením, tak aj choroby a nešťastia majú STOP. Viac informácií sa dozviete na stánke https://vieravarsova.sk/vztahovy-rozbor/

Viera Varšová.

Viera